24. 3. 1908, HRANOVNICA, OKR. POPRAD – 15. 7. 1981 BRATISLAVA. ŠTUDOVAL V R. 1928 – 1932 NA FILOZOFICKEJ FAKULTE UNIVERZITY KOMENSKÉHO V BRATISLAVE (SLOVENSKÝ JAZYK – NEMECKÝ JAZYK), V R. 1932 – 1933 NA FILOZOFICKEJ FAKULTE VIEDENSKEJ UNIVERZITY (NEMECKÝ JAZYK). 1941 PHDR., 1949 DOC., 1964 CSC., 1969 DRSC. PÔSOBIL V R. 1935 – 1940 NA GYMNÁZIU V LIPTOVSKOM MIKULÁŠI, NA UČITEĽSKOM ÚSTAVE V SPIŠSKEJ NOVEJ VSI A NA GYMNÁZIU V BRATISLAVE (PROFESOR), V R. 1940 – 1945 PRACOVNÍK MINISTERSTVA ŠKOLSTVA A NÁRODNEJ OSVETY V BRATISLAVE, V R. 1946 – 1951 PRACOVNÍK SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED A UMENÍ (VEDECKÝ PRACOVNÍK, RIADITEĽ JAZYKOVEDNÉHO ÚSTAVU, PREDNOSTA VEDECKÝCH ÚSTAVOV, VEDÚCI KANCELÁRIE PREZÍDIA). V R. 1951 PRACOVNÍK VYDAVATEĽSTVA SLOVENSKÝ SPISOVATEĽ V BRATISLAVE (REDAKTOR), V R. 1952 – 1953 SLOVENSKÉHO PEDAGOGICKÉHO NAKLADATEĽSTVA V BRATISLAVE (ODBORNÝ REDAKTOR), V R. 1953 – 1954 PRACOVNÍK ÚSTAVU SLOVENSKÉHO JAZYKA SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED (VEDECKÝ PRACOVNÍK), V R. 1954 – 1959 KATEDRY SLOVENSKÉHO JAZYKA A LITERATÚRY FAKULTY SPOLOČENSKÝCH VIED VYSOKEJ ŠKOLY PEDAGOGICKEJ V BRATISLAVE (DOCENT, ZÁSTUPCA PROFESORA), 1960 – 1963 PRACOVNÍK POBOČKY ÚSTAVU PRO JAZYK ČESKÝ ČESKOSLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED V BRNE (VEDECKÝ PRACOVNÍK), V R. 1964 – 1966 PRACOVNÍK ÚSTAVU SLOVENSKÉHO JAZYKA SAV, V R. 1967 – 1976 JAZYKOVEDNÉHO ÚSTAVU ĽUDOVÍTA ŠTÚRA SAV (SAMOSTATNÝ VEDECKÝ PRACOVNÍK, VEDÚCI VEDECKÝ PRACOVNÍK), OD R. 1976 NA DÔCHODKU. V R. 1945 – 1948 ČLEN STÁLEJ KOMISIE PRE STANOVENIE ÚRADNÝCH NÁZVOV MIEST, OBCÍ A OSÁD PRI POVERENÍCTVE VNÚTRA. V R. 1968 – 1972 PODPREDSEDA ZDRUŽENIA SLOVENSKÝCH JAZYKOVEDCOV PRI SAV, V R. 1971 – 1973 PODPREDSEDA SLOVENSKEJ JAZYKOVEDNEJ SPOLOČNOSTI PRI SAV. V R. 1970 – 1979 ČLEN KOMISIE PRE OBHAJOBY KANDIDÁTSKYCH DIZERTAČNÝCH PRÁC VO VEDNOM ODBORE SLOVENSKÝ JAZYK A ČLEN KOMISIE PRE OBHAJOBY DOKTORSKÝCH DIZERTAČNÝCH PRÁC VO VEDNOM ODBORE SLOVENSKÝ JAZYK. 1976 STRIEBORNÁ ČESTNÁ PLAKETA ĽUDOVÍTA ŠTÚRA ZA ZÁSLUHY V SPOLOČENSKÝCH VEDÁCH.
Pracoval v oblasti výskumu slovenského jazyka, najmä výskumu slovenských nárečí, venoval sa aj otázkam jazykovej kultúry a jazykovej výchovy.
b) Bibliografia za rok 1994 * 2. Slovenská dialektológia. Z autorovej pozostalosti na vydanie pripravil I. Ripka. 1. vyd. Bratislava, Veda 1994. 220 s.
Ref.:
- Bartáková, J.: In: Sborník prací Filozofické fakulty brněnské univerzity. Řada jazykovědná A. 43. Red. I. Pospíšil. Brno, Masarykova Univerzita – Filozofická fakulta 1995, s. 158 – 159. – 2. Buffa, F.: Slovenská reč, 60, 1995, s. 184 – 188. – 3. Habovštiaková, K.: Slovenský jazyk a literatúra v škole, 41, 1994/95, s. 254 – 255. – 4. Palkovič, K.: Jazykovedný časopis, 46, 1995, s. 120 – 123. – 5. Palkovič, K.: Reprezentácia našej jazykovedy. – Literárny týždenník, 8, 1995, č. 13, s. 4. – 6. (vlá): O mluvě na Slovensku. – Rovnost, 28. 1. 1995, s. 11. – 7. Žigo, P.: Slavica Slovaca, 30, 1995, s. 182 – 183.
Doplnok k redakčnej činnosti za roky 1943 – 1975
Učebnice slovenského jazyka vydávané v Slovenskom pedagogickom nakladateľstve v Bratislave v r. 1952 – 1953 (odborný redaktor).